Jamesove stránky

Nietzsche III.

Zarathustra a Nietzscheho kontra Hitlerov nadčlovek.

Zarathustra bol preložený do všetkých kultúrnych jazykov sveta a je živým svedectvom nemeckého intelektu a myslenia. Čo vykonal Kant pre poznanie, to urobil Nietzsche pre morálku. Zarathustra (asi 300 pred n.l.) bol reformátorom staroperzskej relígie. Pre Nietzscheho v tejto práci však nie je historickou osobou, ale symbolom či maskou, pod ktorou sa skrýva a ktorého ústami hovorí on sám skvelou a nenapodobniteľnou verbalitou, plnou dvojzmyselných obrazov a podobenstiev, ktorými hlása svoje učenie. Jeho filozofická reč je vzrušujúca, plná neočakávaných zvratov a neobyčajne pôsobivých intelektuálnych posolstiev. Nijaký iný nemecký filozof nie je taký dokonalý v štylistike svojho vyjadrenia a výrazu! Mysliteľ Nietzsche a básnik Nietzsche sú jedno a to isté - obsah a forma jeho diela sú geniálnym spôsobom spojené do dokonalej a harmonizujúcej jednoty. Jeho kritika človeka a náruživá láska k pravde ho vedú a nútia hľadať nového človeka - nadčloveka intelektu a rozumu!

Zarathustrom sa Nietzsche chcel stať 'lekárom" našej patologickej kultúry a najslobodnejším revolucionárom nemeckej, ba celej európskej a teda i svetovej filozofie. Toto jeho dielo je najumeleckejším výtvorom filozofie, liečivým medikamentom každej psychológie a žiarivým diamantom každého logosu. Prvé vydanie, zaplatené autorom malo náklad len 60 výtlačkov, ktoré neboli vypredané ešte ani po roku, vydanie z roku 1906 ponúkalo už 60 000 exemplárov, ktoré "zmizli" z trhu v priebehu len štyroch mesiacov. Zarathustra sa stal jednou z najviac vydávaných kníh na svete.

Kniha sa skladá zo štyroch častí, napísaných v rôznom čase a na rôznych miestach. Prvá časť v talianskom Rapalle roku 1833, druhá v tom istom roku v Sils Maria, tretia roku 1884 v Nice a štvrtá roku 1885 v Zürichu, Mentone a Nice.

Nietzsche bol filozofom, ktorý filozofoval "kladivom", lebo bezohľadne rozbíjal všetko staré, spráchnivené a  nedôstojné hodnoty nahrádzal novými ideálmi pre nového človeka. Jeho filozofické "údery" boli také neobvyklé, priame a prudké, ako nárazy kováčovho kladiva kujúceho železo. Jeho filozofia je filozofiou "rýdzeho" človeka a kladie v nej požiadavku, že pre človeka má byť najvyššou bytosťou vždy len človek (vlastne nadčlovek) a nie bohovia, ako ich vytvorili a privolali k životu ľudia, keď do nich vložili zo seba všetko najlepšie, aby ich potom takto obdarovaných a povýšených pozdvihli na oblohu a klaňali sa im.

Hitlerov a Goebbelsov rasistický „nadčlovek“ je zločinecky a nezodpovedne odvodený z tejto veľkolepej a ušľachtilej Nietzscheho idey o duchovnom nadčloveku, a je spervertovaním a zhanobením pôvodného úmyslu veľkého filozofa!

Nietzscheho Nadčlovek je človek, ktorý prekonáva sám seba a hľadá cestu vpred v osobitnej slobode. Vôbec nesúvisí s rasou, či národnou príslušnosťou. Z tohto pohľadu bol Nietzsche viac prvý globalista, ako nacista. Nietzsche bol zjavne proti všetkému, čo bolo proti individuálnej slobode jednotlivca. Veď aj silnejúci nacionalizmus z Wangerovej strany bol jedným z dôvodov, prečo prerušil kontakty s týmto umelcom. Každý má byť bohom sám sebe. Preto jeho nadčlovek nie je totožný s Hitlerovým nadčlovekom, ktorý je učený rasou. Nietzscheho nadčlovekom sa totiž ľudia musia stať a nie narodiť. Je to len naplnenie pojmu zhanobeným zmyslom, ktorý mu dali fašisti.

 

Nietzsche ako nacistický filozof

Po Nietzscheho smrti sa jeho sestra Elisabeth tridsať rokov starala sama o jeho spisbu. Nakoniec sa jej podarilo pozmeniť niektoré časti jeho diela a vydať ich spolu s nepublikovanými poznámkami v diele pod názvom Vôľa k moci. Prostredníctvom tejto knihy sa snažila budovať povesť Nietzscheho ako nacistického filozofa a chcela aby sa stal oficiálnym filozofom nacizmu. Je to absurdné, nakoľko Nietzsche odmietal akékoľvek formy nacionalizmu. Bol proti obmedzovaniu slobody ducha akýmkoľvek spôsobom. Je teda otázne, akú mieru viny môžeme pripisovať Nietzschemu za nacistické idey. Je to ako by sme mu chceli pripísať myšlienky niekoho iného. Nemôžeme ho totiž  viniť za to, že niekto zneužil jeho veľkolepé myšlienky. Je to podobné, ako by sme chceli viniť vynálezcu kolesa za to, že vodič zrazí na ulici dieťa. 

Jeho slobodný duch je dostatočne slobodomyseľný na to, aby sám našiel svoju vlastnú cestu.

Teda nič nie je vzdialenejšie Nietzscheho slobodnému duchu, jeho nadčloveku a nadčasovo vznešenej filozofii ako idey nacizmu.

 
Dekuji že jste navštívili mé stránky. Těším se na Vaši další návštěvu.